Kadidlá a vykurovadlá -  Dym predkov

História používania cesty dymu siaha do čias mezolitickej kultúry a staršej doby kamennej. Aj starí Slovania. Kelti, Germáni .Latinci  otvárali svoje duše posvätnému dymu a dokázali naväzovať kontakty s tajuplnými duchmi.

Ako kadidlá najčastejšie používali Palinu obyčajnú, Jalovec, Tomkovicu obecnú (Zubriu trávu), jedľovú živicu...

Kadidlá sprevádzalivšetky spoločenstvá pri rituáloch narodenia a smrti, pri sviatkoch letného a zimného slnovratu, rôznych náboženských zvykoch a pri epidémiách.

Šamani odjakživa vedeli, že vykurovanie sušených bylína živíc spája človeka s jeho hĺbkou a dokáže vyvolať pocit blaženosti a bezpečia.

Kadidlá sú pre šamana cestovným prostriedkom do iných dimenzií do sveta duchov a bohov. Vôňou a dymom kadidla zbavujú šamani svoje telo nečistôt. Tradične sa pre tento účel popužíva miska v ktorej sa kadidlo páli a stúpajúci dym sa rozháňa okolo tela pomocou očistného vejára z pier vtákov. Je to kúpeľ očistným dymom a vôňou.

Bežne sa na tento účel používa:

Šalvia biela – prérijná / Salvia apiana

Palina obyčajná / Pelýněk černobyl -  Artemisia vulgaris

Jalovec obyčajný – Juniperus Communis

Tomkovica vonná / Zubria tráva – Hierochloe Odorata

Živica jedľová, smreková

Kopal

Šalvia biela – prérijná                      Palina obyčajná 

                                                 Jalovec obyčajný                         Tomkovica vonná