Mýtus o počiatku sveta

Na počiatku nebolo more, ani zem, ani vzduch, ani svetlo, ani tma. Bolo len nekonečné Nič, bez poriadku. Zmätok, v ktorom nebolo hore, ani dole, nič dobré, ani zlé, ani pokojné, ani nepokojné. Okrem Ničoho nebolo nič.

Nič bolo biele, husté, ako MOK a v ňom sa vinul Čas. Keď čas uplynul, nápoj sa zrazil ako staré mlieko a vznikol veľký Biely had. A preto že vznikol z moku, dostal meno ZMOK.

Zvyšok moku klesol dole, bol bez farby, chuti ako voda. Vzniklo tak MORE. Keď vzniklo dole, vzniklo nad nim hore. Bolo bez farby a bez chuti – vzduch. Z mora sa do výšin uvoľnil čas, z ktorého vznikol ohnivý drak KRAK.

Zmok mal vo svojom tele život, ducha, bol stály, večný a obrovský ako samotné more. Ležal si pokojne dole, a preto chcel aby všetko ostalo tak ako bolo.

Nebeský had KRAK, ktorému medzi časom narástli krídla a pazúry, lietal v priestore a márne hľadal miesto kde by si mohol oddýchnuť. Všade bolo len more. Raz keď sa Zmok vynoril z mora, Krak naňho zaútočil . Strhla sa veľká bitka. Krak začal bieleho hada trhať na kusy. Tam kam dopadli časti jeho tela vznikali svetadiely a ostrovy, z jeho žíl rieky a z kostí podzemné poklady a jaskyne. Z jeho oka vznikol Mesiac. Zo zubov ľudia, zvieratá a ryby. Z jeho ducha, mysle vznikol Démon.

Ale ani nebeský had tento boj neprežil. Z jeho oka vzniklo Slnko, z kostí hory, z krídel a peria vtáky, a zo žíl blesky. Z jeho sily vznikol Boh.

Morský had / ZMOK / mal v sebe všetkých duchov a týchto uvoľnil do tiel všetkých nových tvorov, ktorým dal silu nebeský had / KRAK / tým, že do zeme zrodenej z Morského hada vložil Čas. Keďže ZMOK bol obrovský, nekonečný, časť duchov zostal a bez tiel v podzemí ako duchovia budúcich démonov. Z hada sveta vznikli aj bytosti ovládané démonmi – draci.

Zmok kraknutý Časom sa zmenil na množstvo drakov, ktorí sa usilujú získať stratené duše naspäť do svojho kráľovstva.

Svet je preto neustály boj medzi Drakom a Krakom, životom a časom.

/ Rudolf Irša: Slovo o Slovanoch ich déméonoch a bohoch /