Biela bizónia žena

Bolo to dávno, pradávno. Jedného dňa vyšli z tábora Lakotov dvaja mladí muži a zamierili na blízky kopec. Keď sa vtedy, v tom čase hovorilo, že niekoho vyslali na kopec, znamenalo to, že ho poslali pátrať po bizónoch. Blížila sa zima a kmeň potreboval doplniť zásoby. Obaja mladí muži dlho putovali, až došli k miestu kde sa pred nimi roztvorila široká préria. Už sa chceli vrátiť, keď tu zrazu spozorovali, že sa k nim z diaľky niečo blíži.

Bola to čudná postava zahalená v mraku hmly. Prestrašení sa radšej schovali do blízkych kríkov a čakali čo sa bude diať. Nebolo im všetko jedno.
Po chvíli z hmly vystúpila krásna žena a blížila sa smerom k nim. Na pleci niesla vrece a akúsi čudnú paličku. Tak krásnu ženu doposiaľ nikto z nich nikdy nevidel. Jeden z tých dvoch mužov vtedy povedal: "Bratranec môj, chcem ju... chcem s ňou zdieľať lôžko". A ten druhý namietal: " "Bratranec, táto žena neprišla iba tak, ona prichádza z nejakého posvätného dôvodu, len sa na ňu pozri." No prvý mladík nedbal a hovorí: "Urobím to s ňou... a môžeme to urobiť obidvaja". Ale ten druhý mládenec ho znovu odrádzal: " Nie ja to neurobím. Je to nejaká posvätná bytosť". No ten prvý mladík opakoval: " A ja to urobím.... Pristúpil k žene a vtom okamihu sa z oblohy vzniesol veľký oblak a mladíka aj ženu úplne zahalil. Keď sa oblak rozplynul, z toho zlého muža ležali na zemi iba kosti a jeho ostatky pojedali hady.

Tá žena nebola obyčajnou ženou prichádzala z posvätného dôvodu, ale ten nebohý mladík to nevedel. Druhý mládenec tam stál a celý sa triasol. Žena mala dlhé čierne vlasy a bola veľmi krásna. Keď zafúkal z jej smeru vietor prinášal krásnu vôňu. To mladíka ešte viacej vydesilo.

Žena mu povedala: " Neboj sa ma, musela som to urobiť, pretože tvoj priateľ bol posadnutý. "Som na ceste k tvojim ľudom. Medzi vami žije muž ktorého volajú Priamo Kráčajúci Býk. Toho chcem spoznať ".
Teraz sa však sa vráť domov a predaj tam správu, že ľuďom prinášam niečo, vďaka čomu sa im bude dobre dariť. Dovtedy nech postavia všetky stany v tábore tak, aby tvorili kruh s vchodmi otočenými na sever. V jeho strede nech postavia veľké tepee. Indiáni tak aj vykonali.
Zanedlho na to prišla do tábora nádherná žena. Prehovorila k ľuďom a povedala im že nepochádza zo Zeme ale z Oblohy. Že prináša posolstvo a posvätnú fajku, ktorá sa nazýva fajka Bizónieho teľaťa – Dar od Veľkého Ducha.

Celé štyri dni potom učila Priamo Kráčajúceho Býka modlitbám k Veľkému duchovi. Vysvetľovala ako a kedy použiť fajku.
"Cez ňu sa budete od teraz modliť,...keď vás bude niečo trápiť, modlite sa s touto fajkou, kedykoľvek sa ľudia nepohodnú, pohádajú, nebudú si rozumieť, pomocou posvätnej fajky dôjde k zmiereniu.

" S ňou budete vykonávať obrad zasvätenia dievčaťa v ženu obrad Hunka".

" Ak budete hladní – povedala – rozober fajku a polož ju tak aby k nej mohol vietor . Ten zavolá bizóny a vy ich ľahko zabijete a najete sa. Deti, muži aj ženy budú mať potravu a budete šťastní."

Ďalším dôležitým obradom bol obrad pre Matku Zem. "Zem – povedala – je vaša matka. K tomuto obradu sa budete obliekať do farieb Matky Zeme – do čiernej a červenej, do hnedej a bielej. To sú aj farby bizónov."
Potom chytila fajku do rúk. Vystrela ich pred seba hovoriac." Nezabudnite, fajka ktorú vám prinášam je fajkou mieru. Budete ju fajčiť pred všetkými obradmi, všetkých ponúknete, prinesie vám mier v živote aj v mysli. Pri ceremónii za Matku Zem a Veľkého Ducha dostanete ochranu a požehnanie".
Keď nádherná žena odovzdala všetky svoje posolstvá, prišiel jej čas. Vzdialila sa z tábora a pred zrakmi celého kmeňa ju zahalil biely oblak a keď sa oblak rozplynul, ľudia videli ako sa na tom mieste niečo prevaľuje a potom tam zrazu stálo biele bizónie teľa symbol dobra a hojnosti.
Potom sa teľa rozbehlo na sever a stratilo v oblakoch.
Dlhý čas muž ktorému hovorili Vzpriamene Kráčajúci Býk opatroval posvätnú fajku. Robil ceremónie a učil všetkých to čo ho Bizónia žena naučila.
Ceremóniám učil svoje deti a tie svoje deti, aby sa na tento posvätný dar a jeho význam nikdy nezabudlo.

Fajka je pre indiánov posvätná. Fajčí sa pri všetkých posvätných obradoch a rituálnych príležitostiach / napr. obrad potnej chyže, hľadania vízie, Tanca Slnka.../.Prostredníctvom fajky sa uzatvárajú zmluvy a dohody. Fajčenie – kvôli niečomu – má pre indiánov rovnakú váhu ako pre belochov podpis zmluvy za prítomnosti notára. Fajkou sú oddávané mladé páry, potvrdzované sľuby alebo udeľované nové mená. Dohody posvätené fajkou nemôžu byť Porušené, preto že sú posvätené Veľkým Duchom.

Hlavička fajky predstavuje ženský prvok Zem, preto že pochádza z Matky Zeme po ktorej chodí všetko živé. Hlavička fajky je zhotovená catlinitu. (Je to hlina, červená odroda mastenca, ktorá sa vyskytuje len v lomoch Pipestonu. Catlinit je všetkými indiánskymi kmeňmi považovaný za veľmi posvätný, považujú ho za zhmotnenú krv a mäso svojich predkov.
Názov je odvodený od mena maliara George Catlina, ktorý prvý nazval lomy v juhozápadnej Minnesote Pipestonom-fajkovým kameňom).

Drevená trubka symbolizuje mužský prvok a všetky stromy a dreviny. Ak je ozdobená orlími pierkami, predstavujú silu a všetkých vtákov, kožušina a ozdoba z ursonich ostňov predstavujú všetky zvieratá na zemi. Najčastejšie vyrábané z jaseňového dreva. Dierky boli vypaľované drátom. Zdobenie rôzne omotávkami kože, perami korálkami, vyrezávaním, rolničkami, kosťami, koňskými žinkami...

Tabak je zástupcom bylín.

Uhlík, ktorým je zapaľovaná fajka symbolizuje oheň a sliny sú zástupcom vody.